História

Obec Dolný Badín spadá do územia bývalej Hontianskej stolice. Najstaršie stopy osídlenia Hontu siahajú do staršej doby kamennej – paleolitu. Početnejšie dôkazy o osídlení sa zachovali z mladšej doby kamennej , kedy už okrem lovenia sa začalo rozvíjať poľnohospodárstvo a chov dobytka .Tieto zmeny sa do stredoeurópskej oblasti dostali z Blízkeho východu. Asi v tomto období nastáva aj začiatok osídľovania nášho kraja a vznik našej obce . Znakom osídlenia sú, aj nálezy lineárnej keramiky . Na území sa vystriedalo aj viacero kultúr ako lengyelská, lužická a z mladšej doby bronzovej laténska. Archeológia nám potvrdila ,že na území terajšej obce žili ľudia už v dobe kamennej .

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1135 , kedy sa obec menovala Badun. Listinu vydal Belo II , v ktorej sa menujú názvy obcí a výpočet majetkov , ktoré boli darované kláštoru Bzovík . V tejto listine sa po prvý krát spomína aj naša obec . Táto listina sa však nezachovala , ale zachoval sa jej opis z roku 1262 , ktorý je uložený v archíve v Budapešti .

Obyvatelia vyznávali katolícke náboženstvo a už v 13. storočí bola v obci postavená kaplnka v gotickom slohu, ktorá bola v roku 1781 rozšírená a prestavaná do barokového slohu. Po rozsiahlej rekonštrukcii v roku 1876 bola zriadená Dolnobadínska farnosť, kostol bol zasvätený sv. archanjelovi Michalovi. V roku 1391 sa obec Dolný Badín spomína už ako Bagylon , v maďarčine má názov Also Bagyon,, dôvodom je, že v chotári vzniká ďalšia obec a to terajší Horný Badín . V písomnostich sa spomína , že v roku 1276 bola obec vlastníctvom čabradského panstva a od roku 1530 obec prevzalo bzovícke panstvo , ktorému obec patrila až do roku 1925. Dolný Badín sa rozvíjal ako typicky poľnohospodárska obec, ľudia sa živili obrábaním pôdy a výrobou poľnohospodárskeho náradia, čoho znakom je aj súčasný erb obce.

Historicky pečatný symbol Dolného Badína poznáme podľa bližšie nedatovaného pečatidla, ktorého odtlačok sa zachoval v písomnostiach z 18. storočia. Pečatidlo bolo okrúhle v hornej polovici bol v dvoch riadkoch usporiadaný text "DOLNI BADIN", v dolnej časti pečatidla boli zobrazené toho času typické poľnohospodárske náradia - lemeš, čerieslo a hriadeľ pluhu. Podľa sčítania v obci v roku 1910 žilo 202 obývateľov . Za zmienku stojí , že pred I. svetovou vojnou sa obývateľia zaobereli pestovaním ovocných stromov. Pre túto prácu ich získával vtedajší miestny učiteľ Jozef Medricky. Hospodárske pomery v čase I. sv. vojny boli veľmi úbohé . 17-ti muži museli opustiť svoje rodiny a nastúpiť do rakúsko-uhorskej armády , späť sa vrátolo len desať a jeden ako invalid. V rokoch 1922-1923 bola nepriaznivá situácia v poľnohospodárstve a na dvere začala klopať kríza . Otcovia rodín opúšťali rodiny a odchádzali za prácou do sveta , napr. do Kanady , USA, Brazílie... . Naspeť sa vrátila len polovica .

II. svetová vojna - jar 1939 bola vyhlásená čiastočná mobilizácia na určité ročníky . Ďalšia mobilizácia bola v roku 1941, kedy bolo napadnúte Rusko , z tejto sa nevrátil náš občan Ján Očovský . Prvý príznak vojny zažili naši obývatelia z otrasov zeme po detonácii z bombardovania Miškovho lazu pri obci Selce v lete r. 1942 .Po vyhlsení SNP sa z obce k partizánom dobrovolne prihlásil jeden 20 ročný mladík, ale len pre dobrodružstvo a nie z politického presvedčenia. Bola vyhlásená mobilizácia pre všetkých vojakov vo veku do 50 rokov a 1. septembra 1944 rukovali vo Zvolene. Vojnové útrapy postihli obec na Vianoce 1944 , okolité obce boli bombardované a do obce na druhý deň začali prichádzať nemeckí vojaci prevažne zo Seliec , Bzovíka a Čabradského Vrbovku . 28. decembra 1944 zaútočili ruské vojská na Selce , kde boli nemci. Na druhý deň im nemci vrátili protiútok a vyhnali ruské vojská do medovarskej hory . Príchod sovietskej armády privítali občania s nádejov.

Po prechode fromtu r. 1945 sa utvorili tri strany : Demokratická , Komunistická a Strana slobody . Vo voľbách r. 1946 zvíťazila v obci Demokratická strana o rok neskôr sa konali voľby za tzv. "Jednotnú kandidátku Národného frontu " - hlasovalo len 8% občanov ,za čo bola obec potrestaná tým, že nebola napojená na elektrickú sieť.Obec bola elektrifikovaná až rok po voľbách. Začala sa éra tvrdého budovania sociálizmu, na čele obce bol predseda MNV. Silnel tlak zo strany agitátorov na miestnych gazdov, čo malo za následok v roku 1957 vznik družstva. V roku 1965 sa družstvo zlúčilo s susedným Horným Badínom a Selcami . Životná úroveň v obci stúpala, ľudia investovali zarobené peniaze do rekonštrukcie a výstavby domov ( v roku 1980 bolo zrekonštruovaných 21 domov a postavených 43 nových domov ), nákupu áut a modernejtechniky.

- pohľad na obec v roku 1947                

- práce na družstevných poliach v minulosti  

- nová dedina v 70.rokoch 20.storočia      - oslavý výročia SNP v dobe socializmu